...A stále nevieme, či EÚ mala toho Snowdena prijať

okt 18 2013

V piatok ráno skupinka GBZÁkov namiesto do školy zamierila na železničnú stanicu. Chceli (sme) sa uliať? Možno. Ale hlavným cieľom bolo obhájiť našu školu na stretnutí debatyschopných študentov z celého stredo-západného Slovenska.

Ráno o 9:20 sme už čakali na koľaji, kam mal vlak prísť 9:25, s vydutými taškami, niektorí aj kuframi, ale hlavne s hlavami plnými Edwarda Snowdena, o ktorom sme museli niečo vedieť, aby sme boli schopní debatovať na pripravovanú tézu.

Vo vlaku veľa voľných miest nebolo, a tak sme väčšinu cesty strávili v uličke. Kufre sa zrazu premenili na výhodu, keďže ich vlastníčky neboli nútené sedieť na zemi, respektíve vlakovej podlahe.

Keď sme dorazili, napätie stúplo, rovnako ako počet pre nás nových vecí, keďže všetky tri tímy sa niečoho podobného zúčastňovali prvý raz. Všade bola kopa neznámych ľudí vášnivo preberajúcich tézu a stratégiu (nimi sme sa v rámci možností nenechali zastrašiť ;)), alebo takých, už chceli mať za sebou aspoň prvú debatu a jesť večeru.

Tá bola na tézu „Udelenie práva voliť by malo byť podmienené zložením skúšky občianskej spôsobilosti“. Bolo jasné, že minimálne jeden GBZA tím túto debatu vyhrá, a to nie z narcistických, ale logických dôvodov, keďže vinou losovacej anomálie boli dva z našich tímov postavené proti sebe J. A tak sa aj stalo, naša škola mala po prvom kole na konte jednu výhru.

Keď sme vďaka organizácií jednej slečny organizátorky so silnými hlasivkami takmer prišli o sluch, ale dostali večeru, našli sme si vhodné miesto (rozumej triedu, schody alebo iný školský majetok) a venovali sme jej chvíľu nášho voľného času, ktorého nebolo veľa, ak sme sa ešte chceli pozrieť na niečo, čo by nám pomohlo v pripravovanej téze s názvom „Európska únia mala poskytnúť azyl Edwardovi Snowdenovi“, v ktorej mal môj tím vyjadrovať nesúhlasné stanovisko.

Naša prvá debata s tímom, ktorý bol pre nás neznámy, dopadla tak, ako zvyknú dopadnúť prvé pokusy vo všetkom. Konkurenčný tím viedol debatu spôsobom, ktorému sme veľmi nerozumeli, ale porotcom aj nám bolo jasné, že sú o niečo ostrieľanejší. Stav našej školy po prvom dni obhájil tím GBZA 3, viacej známy pod triviálnym názvom „Ferkov dream team“, ktorý nám v tejto debate získal ďalšiu výhru.

Zo školy sme sa odobrali na hotel, kam sme sa dostali okolo 22:00. Tam debaty, hoci nie veľmi k tézam, ešte nejakú chvíľu pokračovali. Po gratuláciách našej debatérke, ktorá na tomto výlete dovŕšila plnoletosť, sme sa odobrali na spánok, prerušovaný už len hlukom z ostatných izieb :D.

Na druhý deň nás poriadne prebrala až cesta v bratislavskom trolejbuse, raňajky a nepripravovaná téza, ktorá znela „Prevádzkovatelia stránok propagujúcich poruchy príjmu potravy ako zdravý životný štýl by mali byť trestne stíhaní“. Neviem ako ostatných, ale mňa rozhodne potešilo, že v tejto téze šla politika trochu bokom. Za hodinu sme ako súhlasná strana vymysleli dobré argumenty, a ja som sa počas debaty prestala stresovať a radšej začala používať zvýrazňovače, čo sa síce nezaslúžilo o víťazstvo, ale aspoň o menej jednoznačnú prehru a viac bodov.

Náš obed, kurča a ryžu, sme jedli s pocitom, že už nie sme tí, čo tam nepatria, dokonca že nás to aj celkom baví. Poslednú debatu, ako strana obhajujúca záujmy Edwarda Snowdena, sme vyhrali, a rovnako dopadli aj ostatné GBZA tímy, čo sa dalo pokladať za veľmi úspešné zakončenie turnaja.

Po výsledkoch, ktoré sme si zo slušnosti vypočuli a zistili, že aj keby sme pohár vyhrali, nedostaneme ho, lebo nastala chyba vo výpočtoch, sme toto bratislavské gymnázium opustili. Na pamiatku organizátorom po nás zostali len nepraktické jednorazové obedáre, ktoré sa akosi nezmestili do vriec J.

Nasledujúce hodiny v podobe kávičky v meste so zaujímavými zisteniami o Martinovi Podpleskom a čašníčkou, ktorá by sa rada stala debatérkou, a v podobe cesty domov v prvej triede, sa niesli v omnoho menej stresujúcom duchu.

Pár minút pred deviatou sme už boli v našom rodnom meste, obohatení o novú skúsenosť zahŕňajúcu trochu nervozity, trochu únavy a veľa konštruktívnej kritiky, ale hlavne zasluhujúcu sa o zlepšenie našich debatérskych schopností, čo nás tešilo a stále teší, pretože cieľom tohto turnaja nebolo vyhrať, ale dobre reprezentovať. Nebyť najlepší, ale byť dnes lepší ako predvčerom. A to sa nám, s celkovo šiestimi výhrami z dvanástich, a zistením, že Edward Snowden je nevyriešiteľný prípad, podarilo.

                                                                                                                             D.B., III.G