"Modelový parlament OSN na poľskú nôtu"

okt 18 2014

• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Už si ani nepamätám, komu z nás  to v hlave zažiarila myšlienka, že "chalani, poďme niekde na MUN. Spolu!". Ako sme prechádzali zoznam všetkých modelových parlamentov v Európe, na základe zhodnotenia všetkých požiadaviek sme si vybrali Varšavu.

Škola nám náš zámer schválila aj podporila, no keďže organizátori nemyslia na pedagogický dozor, sami sme vybavili adminstratívu, autom sa ta dopravili a sami sme sa o seba ta aj postarali.

Poľské cesty, to je vtedy, keď zo 130 brzdíte, lebo na semafóre je červená, alebo, keď z diaľnice odbočujte priamo do dvora, keď vám chodci krížia cestu, prípadne keď je hmla a nie sú hmlovky. Hlavná vec, že sme sa tam dopravili, ba dokonca sme mali aj kde hlavu zložiť, čo ešte pár dní pred odjazdom nebolo zaručené. Došli sme do Varšavy a vyhodilo nás na nádhernú asi 10 prúdovú diaľnicu, temer bez áut. 

Neskôr sme zistili prečo, každú minútu zvykol pruh ubudnúť, až sme prešli do jednoduchej cesty, ktorá končila múrom a my sme museli odbočiť. Asi hodinka a pol blúdenia, pizza a už sme boli ubytovaní. Mazur sa volal náš host, veru zaujímavý človek, žil s troma ženami v dome, teda dvoma, tú tretiu už týždeň nevidel, a žil tiež z blogovania. Hneď zo začiatku sme prehodili pár politických rečí, porovnali názory, politiku Slovenska a Poľska a išli sme spať. Len ... nebolo sa čím prikryť. Jano, prešibanec, si zobral z auta deku, ktorú dával do kufra, aby ho nezašpinil, ale čo ja s Matúšom?! Veru, keď vstúpil Mazur a uvidel nás dvoch v zimných bundách, v ktorých sme prišli, nedokázal zakryť rozpaky a ponúkol nám svoj spacák, pod ktorý sme sa zmestili obaja.

 

Viete, o čo je zaujímavejšie ráno, keď nie je žiaden dozor a na riaditeľstve MUNu len zhruba tušia, že prídete niekedy ráno? O organizáciu. Človek vstane, načíta Googlemaps, ktoré dovedú, potom nájde nejaké potraviny, kúpi raňajky a ide blúdiť do ulíc Varšavy. Na štadión sme sa dostali pomerne ľahko, odbočili sme zle tuším len raz, a tak sme, navlečený v oblekoch prišli dobýjať WAWMUN!

 

Izrael /ja/ Saudská Arábia /Jano/ a Sýria /vyslanec Bašaraal Asáda Matúš/, takáto zostavička musela uspieť! Na štadióne pár teplých slov a potom do auta a sledovať špeciálne vypravený autobus. Dorazili sme do parlamentu, zaparkovali na chodníku pod javorom a išli rokovať. Teda, delegácie vyzerali našliapané, až pokiaľ neprišli na rad rezolúcie. Rusko donieslo jednu asi takú, ako Sponge Bob, ani keď si ju pozrel človek siedmy raz, neprišla mu vtipná, tak sme ju rýchlo zmietli zo stola, a keď sme začali niečo podobné, teda Izrael, robiť aj s rezolúciou Lotyšska, pomaly sa vytvorila aliancia proti tým, čo furt hovoria do rezolúcií. A veruže, ako správna aliancia, stanovili si aj cieľ, prepašovať nejakým spôsobom hocakú rezolúciu, čo nebol zrovna šťastný nápad, pretože za hlavného adepta si vyhlasovali práve tú Lotyšskú. A keďže ich bola drvivá väčšina, dokázali s tou rezolúciou prejsť. Človek by sa pýtal, kde sa stala chyba, prečo neboli rokovania, prečo sa niečo také vytvorilo, prečo nebol priestor na amendments, nuž, tieto otázky zostávajú nezodpovedané, možno nekompetentnosť Chairov, možno nepripravenosť kandidátov, avšak nech už to bol akýkoľvek dôvod, rezultoval nakoniec len v zlý dojem, ktorý v nás, ambicióznych diplomatoch, pretrval. Ale obedy tam boli fajn!

Posledný deň sme sa ešte pobavili na General Assembly, ktoré bolo pripravené formou CSC. Riešte krízu. Dáme vám nejaké informácie a štáty sa k nim majú vyjadriť. Riešili sme krízu na Ukrajine a hádajte čo, Izrael ju riešiť nemôže, Sýria detto a chudák Jano aspoň ponúkal všetkým ropu a humanitárnu pomoc. Tak sme pozerali a bavili sa. Ukrajina sa priznala k útokom, UK vystúpilo z EU a vytvorilo Great Alliance s USA, Japonskom, SEVERNOU A JUŽNOU Kóreou, vidíte dobre, a ešte ďalšími krajinami. Južná Amerika vytvorila neutrálnu zónu a ako sa neskôr ukázalo, Somálsko si podmanilo územia Antarktídy v záujme nájsť ich prezidenta Jacka Sperrowa.

Cestou nazad sme sa dozvedeli ďalší strhujúci fakt o poľských cestách, na to, aby sa človek dostal z Varšavy až do Žiliny musí ísť stále rovno, a verte či neverte, vyhodí ho to akurát do Tešína a neskôr do Žiliny. Keď sme zaparkovali v Bánovej po 6 hodinách za volantom, nadišiel čas bilancovať, a tak sme bilancovali a zo všetkého nám vyšlo, že WAWMUN bol síce trošku sklamaním, avšak jednoznačne zážitkom, na ktorý sa nezabudne, ktorý pretrvá, kým na dvojprúdovku bude môcť vstúpiť konský záprah.