Náš španielsky týždeň
apr 14 2015-
- Podrobnosti
- Napísal: Super User
Od 7.4 do 14.4. 2015 navštívili naše gymnázium španielski študenti a stali sa na týždeň súrodencami mne a mojim spolužiakom z 3.G a z 3.E. Bol to týždeň, na ktorý nikto z nás nezabudne. Videli sme veľa nových a zaujímavých miest, krajov, budov a vecí. Spoznali sme viac novú kultúru a mali sme možnosť učiť sa novým zvykom, ktoré zo Španielska doniesli.
Prvé dva dni sa naši Španieli zúčastnili ZAMUNu a ESMUNu, kde reprezentovali rôzne krajiny sveta a debatovali.
Nasledoval výlet do mincovne v Kremnici a bane v Banskej Štiavnici, ktorý sa im páčil, no baňa bola podľa nich moc úzka, bolo tam chladno a vyjadrili sa, že bola nudná.
Na druhý výlet sme išli do Viedne a Bratislavy. Videli sme mnoho krásnych budov a v obidvoch centrách sme mali rozchod, aby sme ich ešte lepšie spoznali. Španieli nevedeli pochopiť, prečo je Bratislava hlavné mesto, keďže je taká malá, snažili sme sa im vysvetliť, že so svojimi 400 000 obyvateľmi je najväčším mestom Slovenska. Nepodarilo sa nám to.
Každý deň počas celého výmenného pobytu nám atmosféru v autobusoch spestroval a spríjemňoval spev najskôr španielskych, a potom slovenských študentiek. Nakoniec z toho vzišiel súboj dvoch rečí a tých najlepších pesničiek z každého národa. Takže aj po náročných výletoch náš autobus sršal dobrou náladou.
Ďalší deň si naši noví súrodenci vyskúšali, aké je to byť celý deň v hosťovských rodinách. Mnohé rodiny išli na výlety do hôr, aj ja s mojou rodinou sme Španielke Aine Román ukázali krásy Vysokých Tatier. Bola som prekvapená, že predtým o nich nikdy nepočula, ale o to viac som bola potešená, keď mi večer povedala, že sa jej náš výlet veľmi páčil.
V pondelok bol deň, kedy Španieli mali možnosť zúčastniť sa na rôznych hodinách, do ktorých boli pridelení. Po absolvovaní výučby so Slovákmi nasledoval ďalší výlet do Rajeckej Lesnej a Bojníc, na ktorom som sa nezúčastnila, ale večer po rozhovore s mojou týždennou sestrou som sa dozvedela, že “Nočná prehliadka Bojnického zámku s duchmi a strašidlami“ nebola vôbec taká strašidelná, ako si mysleli, ale že keď sa zľakol jeden a vykríkol, nakoniec sa zľakli a vykríkli všetci.
Utorok hlásil, že náš spoločný týždeň sa blíži ku koncu, a preto aby sme nezaháľali, sme vstávali o 4 ráno, aby sme mohli vyraziť na cestu do Osvienčimu a Krakova. V Osvienčime sme absolvovali 3-hodinovú prehliadku koncentračného tábora, ktorá naozaj nebola pre slabé povahy, a často krát nám vyšla aj nejaká tá slza. V Krakove sme navštívili Wawel a historické centrum, kde sme opäť mali rozchod, po ktorom sme museli utekať na autobus smer letisko, aby naši Španieli stihli svoj let domov.
Bol to veľmi náročný týždeň, najmä pre tých, ktorí ubytovávali niektorého zo Španielov, ale musím povedať, že to stálo za to a hocikedy by som si ten týždeň s radosťou zopakovala a myslím si, že sa už všetci tešíme v júni k nim do Blanes a nevieme sa dočkať skvelých chvíľ, ktoré tam spolu prežijeme.
Chcela by som sa poďakovať profesorom Alexisovi Torresovi, Fermínovi Domínguezovi a profesorkám Patrícii Tunčerovej a Silvii Furmanovej za krásne chvíle, ktoré sme strávili aj s nimi a za to, že na výletoch boli viac naši kamaráti ako učitelia.
Lucia Žatková, 3.G