Celoštátna prehliadka SOČ

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Ako sa to všetko začalo? Nuž asi ako každý iný „zájazd“... Avšak toto bola súťaž. Konkrétne 35. ročník Celoštátnej prehliadky stredoškolskej odbornej činnosti.

Toto záverečné – finálové kolo prebiehalo v dňoch 24. až 27. apríla 2013, pričom študenti, teda súťažiaci, prichádzali až vo štvrtok 25. apríla približne o štvrtej hodine poobede. Delegácii zo žilinského kraja sa, samozrejme, podarilo hodinu omeškať, a prim hrali predovšetkým benzínko-cik-pauzy.

Miesto určenia: Nové Zámky. Od 17:00 do 18:00 sme mohli večerať a zoznamovať sa, o 19:00 bolo slávnostné otvorenie, ktoré trvalo približne hodinu, a vďaka nemu mali aj viacerí z nás svalovicu na rukách, keďže sme tlieskali snáď každej aspoň trochu významnej osobe, ktorá sa podieľala na organizovaní tohtoročnej prehliadky, a predsedom poroty v každom jednom odbore. Potešili nás však kultúrne vložky v programe – teda spev a hra na klavíri. Veľký úspech zožala najmä pieseň originálom od Zuzany Smatanovej a Petra Cmorika s veľmi výstižnými prvými veršami: „Kto z nás je pripravený na to, že zajtra sa mu zrúti svet...“

Prvá noc v internáte, v ktorom sme boli ubytovaní, bola vskutku zaujímavá. Izby sme mali po troch a na toalety väčšina z nás chodila aj z piateho poschodia až ku jedálni, kde jedine netrpelo naše estetické cítenie. S ďalšími dvoma súťažiacimi sme si ľahli spať už okolo jedenástej, aby sme na druhý deň mali dostatok síl na stopercentné prezentovanie našich prác. Po niekoľkých minútach nás však vyrušil cigaretový dym, šíriaci sa z vedľajšej izby. To preto, že v stene sme mali dieru vedúcu k našim „ohľaduplným“ susedom. Počas noci nám viackrát niekto zaklopal na dvere, (prípadne aj bez klopania) vstúpil a nad každú z nás sa postavil (asi niekoho hľadal). Pri treťom raze som sa posadila, zazrela na dotyčného a niečo mu povedala. Musela som to vravieť už v miernom polospánku, nepamätám si totiž, čo to bolo, iba viem, že odvtedy k nám už nikto neprišiel.

V piatok sa už od ôsmej hodiny rána prezentovalo. Každý odbor zastupovalo šestnásť žiakov a každý jeden sa na svojej práci naozaj natrápil. Obhájiť môžem aspoň svoj vlastný odbor – Zdravotníctvo a farmakológia, v ktorom boli veľmi originálne práce napr. o medzizubnej kefke, alergii, liečivých účinkoch medu, elektrosmogu, oxygenoterapii, deformácii chodidla atď. Človek v ten deň nasal toľko informácií, že zapamätanie si toho všetkého bolo takmer nemožné.

Do obeda sme prezentovanie zvládli všetci (ja som išla v prvej šestke, po ktorej nasledovala krátka prestávka) a okolo tretej sme sa vrátili na internát. Poobedie pokračovalo v znamení ďalších aktivít a akcií (galéria, hvezdáreň), prípadne osobné voľno. Ja som sa, asi s ďalšími ôsmimi súťažiacimi a pedagogickým dozorom, vydala do galérie, kde si všetci, okrem mňa, stihli pozrieť tri výstavy. Osobne som nevidela poriadne ani jednu, ale to, čo som stihla, ma naozaj ohromilo. Myslím si, že jedna hodina na galériu je naozaj veľmi krátky čas, viaceré umelecky založené povahy by so mnou určite súhlasili.

O siedmej sme sa potom presunuli do kina v Nových Zámkoch, kde sa konalo slávnostné vyhodnotenie 35. ročníka SOČ, ktoré opäť sprevádzali rôzne kultúrne vsuvky. Vyhrať som síce nevyhrala, ale človek si z takéhoto „výletu“ zoberie mnohé aj bez toho. Ďakujem všetkým, ktorí pri mne stáli a pomáhali mi, pretože bez nich by som sa tak ďaleko určite nedostala.

V sobotu sme mali už len raňajky a potom odchod domov. Žilinský kraj prišiel ako posledný, a odišiel ako prvý. Nuž nebola to krátka cesta, ale aspoň som mala čas učiť sa dejepis. :D

Zdenka Fecskeová, III.F