NBS a SND

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Ráno 21. novembra sa sedemdesiatosem študentov štvrtého ročníka zobudilo do daždivého rána s rovnakým cieľom – nezmeškať vlak do Bratislavy. Nikto predsa nechcel čeliť hnevu štyroch učiteľov, ktorí si síce pribalili pár nervov navyše, ale na niekoho si treba zbaliť rovno osobitný kufor pevných titánových nervov . Komu by sa však s toľkými kuframi chcelo chodiť po Bratislave? Preto sme sa rozhodli príliš nepokúšať a zvolili sme taktiku inteligentných mladých ľudí, ktorí sa vedia správať slušne.

Túto prepracovanú stratégiu sme uplatnili hneď v prvej časti programu – v Národnej banke SR, kde sme si pozorne vypočuli prednášku, ktorá nás bližšie oboznámila s funkciou tejto dôležitej inštitúcie. Téma peňazí zaujme asi každého a aj naša zvedavosť v tejto oblasti sa prejavila na konci prednášky, keď sme sa mohli pýtať my.  Po načerpaní nových vedomostí nejeden z nás odchádzal so zasneným pohľadom upriameným do budúcnosti, kde sa videl ako riaditeľ Národnej banky s kopou peňazí na účte.
              O niečo neskôr sme sa ocitli na Hodžovom námestí.  Rozchod! Mohli sme sa aspoň trochu zoznámiť s naším hlavným mestom. Každý sa vybral iným smerom. Väčšina hľadala lacnú reštauráciu, kde by sa dalo dobre zasýtiť. Tak, ako sme sa rozpŕchli, sme sa znovu pekne zišli. Žiadne straty.

                Nasledovala menšia autobusová túra do hotela. Kolovali reči, že to je starý, zatuchnutý, komunistický hotel. V našich hlavách sa začala tvoriť predstava o dome hrôzy, v ktorom nás zabijú a zapečú do koláčov. Keď sme však dorazili do cieľa, boli sme veľmi milo prekvapení. Čakali nás pekné, útulné a čisté izby. Hovorili sme si: „Postoj chvíľa, si krásna!“ Nepostála, nebol čas. Nestihli sme sa vôbec ohriať a už nás hnali naspäť do mesta.  Čakal nás kultúrny zážitok v Slovenskom národnom divadle. Predstavenie gréckej tragédie Oresteia od Aischyla niektorým vyrazilo dych, iným zase neprinieslo až také veľké nadšenie. Osemdesiatdva ľudí -  osemdesiatdva chutí, vždy to tak je. Napriek tomu každý priznal, že si v hre našiel nejakého herca, ktorý ho zaujal, a musel oceniť jeho výkon. Kultúrny zážitok to jednoznačne bol. 

Noc prežil každý inak, určite to poznáte. Niekto tvrdo spí, niekto zas ponocuje...

„Nič zaujímavé.“ Na druhý deň zopár z nás malo problémy vstať, čo bolo zrejme spôsobené nadmernou pohodlnosťou hotelových postelí. Nakoniec sa však všetci so slzami v očiach rozlúčili so svojimi dočasnými izbami a opustili hotel. Čakal nás posledný bod exkurzie – veľvyslanectvá. Pre Francúzov francúzske, pre Španielov logicky španielske. Obe veľvyslanectvá nás privítali s otvorenou náručou a pracovníci konkrétneho úradu nám porozprávali, ako to tam chodí. Francúzi dokonca mali tú česť stretnúť sa so samotným veľvyslancom. Španielsky veľvyslanec by sa tiež určite rád stretol so španielskou sekciou GBZA, mal však neodkladné povinnosti, preto mu nebudeme nič zazlievať.

              Posledný bod programu sme splnili, čakala nás už len cesta domov. Cestovali sme vlakom v piatok poobede. Človek by si myslel, že v Žiline rozdávajú byty zadarmo, taký bol preplnený. Zrejme  bol preťažený natoľko, až sme museli čakať hodinu v strede poľa, aby vymenili lokomotívu.
S hodinovým sklzom sme konečne dorazili do Žiliny. Napočudovanie, vzhľadom na neodbytnú chuť niektorých prirodzene inteligentných študentov skákať po násypoch a promenádovať sa v koľajisku, bez strát a bez zranení,. 

Sme vďační p. Díriovej, p. Čurgalyovej, p. Pospěchovej a p. Ferkovi za to, že s nami všetko úspešne zvládli a postarali sa nám o skvelú exkurziu.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          Maggie Slaboňová