Jaky na snehu

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

,,Aha, tam je náš autobus!" vykríkol jeden z nedočkavých, taškami ovešaných členov asi šesťdesiatčlenného davu hemžiaceho sa a nervózne prestupujúceho z jednej nohy na druhú už dobrú polhodinu pred GBZA. Tento výkrik bol akoby signál na ktorý sa každá hlava bleskovou rýchlosťou otočila za prstom ukazujúcim smer parkujúceho dopravného prostriedku. Nebol to však len obyčajný autobus, symbolizoval vstupenku do týždňového vysneného raja bez učenia, rodičov, povinností, stresu, písomiek, skorého vstávania a iných hrôz, s ktorými sa musí bežný študent nášho gymnázia dennodenne potýkať a odolávať týmto skúškam života. 

Vzápätí prepukol chaos, všetci sme sa začali hrnúť k dverám. Kde tu sa ozývali zúfalé výkriky pána profesora Vlasáka a pani profesorky Kutlikovej, ktorí sa snažili nasmerovať rozbúrené stádo na svoje miesta a zachovať ako taký poriadok. Chvíľu to vyzeralo že sa tam nepomestíme a budeme musieť potupne sedieť jeden druhému na kolenách, o chvíľu však dorazila záchrana v podobe druhého autobusu a každý druhý si vydýchol že bol ušetrený od stŕpnutých nôh. Operácia "Nalodenie druhákov" prebehla viac menej úspešne a tak sa začala naša dlhoočakávaná cesta do lyžiarskeho strediska Malinô Brdo. Po príchode sme sa ubytovali v hoteli Hrabovo, ktorý nás príjemne prekvapil niekoľkými zrekonštruovanými izbami a ostatnými, povedzme že zachovalými. Hoci sa niektorým šikovnejším hneď päť minút po príchode pri odostieraní závesov podarilo zhodiť garnižu, vďaka ich technickým vlohám sa túto škodu podarilo okamžite opraviť. Bol pondelok, tretieho februára, a my sme začali náš lyžiarsky výcvik. Nasúkali sme sa do termoprádla, hrubých ponožiek, otepľovačiek, nasadili prilby a okuliare (niektorí experti aj parochne a kowboyské klobúky), obuli lyžiarky a zišli v nich po schodoch dolu, kde nás čakali lyže (posledný krok sa praktizuje ťažšie ako píše).

Na povel profesorov a inštruktorov sme pred kabínkovou lanovkou vytvorili kolónu, ako sa na školský zájazd patrí a znepríjemnili tak Poliakom lyžiarsku dovolenku. Vyviezli sme sa celkom na vrchol so zaľahnutými ušami ale keď sme uvideli ten nádherný výhľad, kopce zaliate slnečným svetlom a kryštáliky snehu trblietajúce sa v jeho jase, padli nám sánky. Na malom kopčeku sme sa rozlyžovali a hneď sme boli pridelení do skupín jedna až štyri pre lyžiarov, pričom snowboardisti mali vlastnú skupinu. Prvé štyri dni bolo takto nádherne a hoci nebol k dispozícii celý lyžiarsky areál kvôli nedostatku snehu, užili sme si dlhú kľukatú lesnú zjazdovku. Každá skupina mala osobného inštruktora či už v podobe profesorov a profesoriek alebo bývalých študentov GBZA, ktorí nešetrili šarmom a hneď si získali väčšinu dievčenských sŕdc aj napriek rôznym úchylkám ako je vypínanie lyží z lyžiarok počas jazdy. Skupiny mali jednotlivý program na výuku všelijakých  kúskov na lyžiach a zdokonaľovanie lyžiarskej techniky, ako napríklad jazdenie vzad alebo dvíhanie jednej nohy, čo prinieslo viaceré vtipné situácie zakončené elegantným pristátím chrbtom na zemi, po ktorom nasledovali povzbudivé skupinové výkriky: ,,Čo si jak?!". Samozrejme nechýbali ani voľné jazdy ,kde sa vyskytli tesnotky pri predbiehaní iných lyžiarov, občasné nadávky jedného keď ho druhý predbiehal za pomoci využitia fyziky v praxi s pohŕdavým úsmevom na tvári, lámanie viazania na lyžiach a kĺzanie sa dolu svahom na lyžiarkach alebo umelohmotných lopároch z požičovne. Začiatočníkom to šlo tiež skvele a patrí im obrovská pochvala pretože ku koncu zájazdu už (aj keď s občasnými pádmi) vedeli samostatne lyžovať a chválili si inštruktorské schopnosti pani profesorky Čurgalyovej. Jedlo bolo vcelku dobré, aj keď čašník nepochybne lepšie hral poker ako obsluhoval. Nehladovali sme aj vďaka úžasným manažérskym schopnostiam našich starostlivých spolužiakov s geniálnym nápadom objednať pizzu takmer pre všetkých. Každý večer sme mali program vytvorený najprv druhou E, potom druhou F a nakoniec druhou G , po ktorom nasledovala diskotéka. Nasmiali sme sa statočne pretože každá trieda bola kreatívna a aj napriek nedostatku času na prípravu vytvorila pre nás nezabudnuteľný zážitok (Plus ako bonus sme zistili, že niektorí chlapci sa radi oblečú do sukničiek kedykoľvek im dáte príležitosť). Samozrejme že vznikli mnohé trapasy a priestupky, tie by však stratili svoje čaro ak by sme ich uverejnili a preto bude lepšie ak ostanú len v spomienkach tých šťastlivcov, ktorí sa zúčastnili v dňoch tretieho februára až siedmeho februára dvetisícštrnásť lyžiarskeho výcviku. A ak budete mať šťastie, možno začujete ako sa o nich šušká na chodbách GBZA.

Rebeka Jurčacková 2.F

Fotogalery