Naši divadelní Španieli zažijú Internacional!

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

V dňoch 11. - 12.2.2014 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo pod záštitou Veľvyslanectva Španielskeho kráľovstva národné kolo Festivalu divadiel v španielskom jazyku. Naša divadelná skupina v zložení Milan Urbaník, Ján Pavlík, Pavol Franek, Maggie Slaboňová, Martin Vybíral, Katarína Šmehýlová, Jessica Jančová, Alžbeta Zelná a pod vedením lektorov Victoria García Iglesias a Fermín Domínguez Santana s hrou Luces de bohemia od Ramón María del Valle – Inclán  získala druhé miesto a postúpila na medzinárodnú prehliadku divadiel v španielskom jazyku do Sofie.

 Cena pre najlepšieho herca Festivalu bola udelená Milanovi Urbaníkovi, ktorého dojmy uvádzame v nasledujúcich riadkoch. Všetkým študentom aj lektorom blahoželáme!

Už z názvu je zrejmý predmet článku a teda veľký úspech Betky, Jazz, Maggie, Paula, Maťa, Johnyho, Kačeny a mňa, tiež nesmieme zabudnúť na Fermína a Vicky. Pôjdeme do Sofie! Prial by som vám zažiť tú radosť, sedel som na stoličke a moderátorky až príliš zdržovali oznámenie druhého postupujúceho. Srdce mi vtedy pulzovalo veľmi zreteľne, triasli sa mi ruky. Košice už vedeli, že postupujú, ale druhé miesto bolo stále  neznáme. Sedeli sme spolu všetci vyššie spomenutí a držali sa za ruky. Ja som sedel a dúfal som, že povie: „Žilina“, pretože nič iné som v hlave nemal. Žilina! A povedala: „Luces de bohemia!“ a ja som sedel. Nevedel som, čo to znamená, avšak veľmi dobre to vedel Johny vedľa mňa. Vyskočil a kričal. Tak nahlas, že som vyskočil aj ja a snažil sa ho prekričať. A vtedy mi to došlo.

My sme to vážne dokázali. Naozaj pôjdeme do Sofie, spolu! Páni! Ešte teraz sa mi pri spomienke rozochveje srdce. S odstupom však môžem racionálne zhodnotiť, prečo sa nám to podarilo. Mali sme na nácvik polovičný, ak nie tretinový čas, nestíhali sme, zabudol som text celej jednej scény, chýbali rekvizity a napriek všetkému sme vyhrali, tak prečo? Boli sme tím! Nie žiadne klišé, žiaden socialistický kolektív, my sme boli tím! Spolu sme sa smiali, spolu sme sa doberali, my sme stáli vedľa seba a boli sme priateľ jeden druhému. Cítil som sa ako v kruhu známych, rodinných známych, veľmi uvoľnene, každý z nás mal svoju úlohu v tom stroji a nemohli sme zabudnúť na žiadneho z nás.

Avšak z toho technického, nech neostanem len pri hodnotách, z technického hľadiska sme predbehli iné diela vo veci, ktorá vytvára uveriteľnosť a atmosféru celého diela, no mnohokrát je zabudnutá. Vedľajšie postavy. Viete, dobrého hlavného herca má skoro každá hra, však od toho je hlavný herec, aby bol dobrý, avšak my sme postúpili, pretože naše vedľajšie postavy, každá jedna z nich, bola osobná, každá bola do najmenších detailov prepracovaná a odlišná od ostatných. Hrala, aj keď nebola nositeľkou deja, na scéne vždy nechala dojem, ktorý trval až do klaňačky. O to ťažšie a úctyhodnejšie boli výkony našich hercov, že každý z nich, teda okrem mňa a Pala,  mal na starosti viac ako jednu postavu. A veľmi sa s tým vyhrali. Fermín a Vicky si dali veľmi záležať práve na vedľajších postavách a práve im patrí najväčšia zásluha na našom postupe. Oni to dokázali zahrať ešte lepšie, ako hlavný herec. A preto tam ideme.

Zažili sme veľkú trému a chyby, zažili sme aj príjemnú večeru, atmosféru na ubytovni a rozospatého Fermína, a ešte toho veľa zažijeme, ale to už si len pôžitkársky vychutnáme.

                                                                                                        Miňo Urbaník, IV.E