Naša výmena s nemeckým gymnáziom v Lübbecke

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Posledná zastávka. Snažím sa prehltnúť čudné pocity neistoty. V hlave sa mi prehrávajú rôzne nápady na konverzáciu. Vystupovať! Po opustení vlaku sme začali spoznávať našich priateľov z Nemecka a snažili sa nahodiť tému na rozhovor. Nechápala som, kam zmizli moje nápady, ktoré ešte pred pár minútami boli v hlave. Záverečná, niekoľko minútová cesta domov bola tichá, ničím nerušená. Dokonca ani slovami. Keď sme dorazili na miesto, predstavili sme sa zvyšku rodiny a strávili s nimi víkend. Ako ukončenie tohto víkendu, v nedeľu, sme sa všetci tešili na spoločný program, ktorý mal prísť. Opäť známe tváre, slovenčina, bowling, jedlo a hlavne zábava.

               V pondelok nasledovala prvá cesta do školy, kde nás privítali raňajkami a následne prebehla prehliadka mestečka Lübbecke, gymnázia Wittekind a aj nejaké vyučovanie. Odporúčam vám zažiť hodinu filozofie v nemeckom gymnáziu. Tiež to boli hodiny ako taliančina, francúzština a je dosť pravdepodobné, že aj iné jazyky. Po skončení školy bol program v rodinách a samozrejme, občas aj menšie večerné výjazdy do mesta.

            V utorok pokračovala naša aktivita na hodinách pripravenými prezentáciami o Slovensku, našej škole, jazyku a iné... Po škole bol plánovaný výlet do mesta Osnabrück, kde sme navštívili múzeum maliara Felixa Nussbauma a tiež pár obchodov na námestí. Nie som si istá, či to bol práve tento deň, ale každopádne sme zažili veľmi zaujímavú skúsenosť s názvom „Príprava na Zamun“, pod vedením nášho pána profesora Mila.

            V stredu sme pokračovali s prezentáciami, ktoré boli často veľmi zábavné. Hlavne, keď sa malí študenti s nami chceli fotiť alebo prípadne očakávali autogramy.

              Nasledujúci deň, hneď ráno stretnutie pred školou. Približne po dvoch hodinách cesty autobusom sme prišli na nádherné miesto plné príbehov, trošku poverčivé, no milé. Bolo to mesto Brémy. Navštívili sme rôzne pamiatky, cukráreň a pri príležitosti zhliadnutia sochy zvierat naskladaných na sebe (osol, pes, mačka a kohút) sme pevne držali somárikove nohy, aby sa splnilo naše prianie. Všetko to bolo v spoločnosti skvelého sprievodcu. Tiež sme spravili zopár fotiek, nakúpili a prežili ďalší skvelý deň, ktorý mimochodom stále nekončí.

            Na večer sme mali pripravenú rozlúčkovú večeru, ktorá sa skladala zo slovenského menu a z menu ktoré pripravili naši nemeckí kamaráti. Žiadne straty na životoch ani prípadné zranenia. Deň sa môže skončiť.

            Piatok. Ten pocit, keď sa musíte rozlúčiť s ľuďmi, ktorých ste si len za krátku dobu veľmi obľúbili. Niekoľko objatí, úprimné ďakujem a vidíme sa na Slovensku! Nastupovať!  

                                                                                  Sarah Šulavíková, II.G

Fotogalery