„NENÁPADNÍ HRDINOVIA“

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Komunizmus, obdobie kedy ľudia trpeli za svoje názory, myšlienky a ideály. Aj napriek tomu ho veľa starších ľudí považuje za „zlaté časy“. Verím, že každý jeden z vás sa už stretol s týmto pojmom, či už u vašich starých rodičov alebo u uja či tety. Ani  moja babka nie je výnimka. Práve naopak je  jedna z tých, ktorým komunizmus úplne vyhovoval. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Stará mama bola a aj je  tichá myška, ktorá nemala za potrebu prejavovať svoj názor, chodiť do kostola, keď to bolo zakázané alebo ísť niekam inam, niekde ďaleko, ako napríklad za „veľkú mláku“. Ku šťastiu jej stačil rožok za tridsať halierov a maslo za 10 korún. 

Ale o tomto je život? Mlčať a byť ticho, neprejavovať svoj vlastný názor, svoju vieru? Podľa mňa nie! Život je o niečom úplne inom.

Tento rok som mal možnosť zúčastniť sa projektu Nenápadní hrdinovia, v ktorom sme mali za úlohu nájsť človeka, ktorý bol postihnutý komunistickým režimom alebo jeho pamätníka. Nakoniec sme ho našli. Jeho meno je Miroslav Šimko a bol naším pamätníkom. Pán Šimko nám poskytol veľa dôležitých dokumentov a informácií o jeho otcovi Viliamovi Šimkovi. Viliam sa narodil 4. apríla 1911 v Modre, kde prežil väčšinu svojho života. Po skončení strednej školy sa zamestnal v Zbrojovke Brno v česko-nemeckom pohraničí, kde  začala byť situácia v roku 1938 veľmi nebezpečná, a preto musel byť závod presťahovaný do Podbrezovej na Slovensko. Neskôr začal pracovať  v Zbrojovke v Považskej Bystrici ako vedúci drôtovne. Viliam Šimko bol členom Demokratickej strany a nepáčilo sa mu, že komunisti začali schôdzovať počas pracovnej doby. To mohlo byť aj jedným z dôvodov, prečo v roku 1948 vznikla tzv. fiktívna protištátna skupina, na čele ktorej mal stáť Ján Zeman spolu s ďalšími ôsmymi ľuďmi vrátane Viliama Šimka. Všetci boli odsúdení, Viliam Šimko s Jánom Zemanom boli odsúdení na trest smrti dňa 7.10.1949, ktorý navrhol vtedajší prokurátor Anton Rašla. Celé to bol  jeden veľký vykonštruovaný politický proces, ktorý slúžil na nájdenie si triednych nepriateľov. Nakoniec im bol tento rozsudok v roku 1950 zmenený  na doživotie a v roku 1960 im bola udelená amnestia.

Tento príbeh sa ma veľmi dotkol. Mal som možnosť spoznať pravú  stránku komunistického režimu a skutočných nenápadných hrdinov v boji proti komunizmu. Spolu so Zuzanou Kuliškovou sme sa rozhodli, že tento príbeh spracujeme a pošleme do projektu Nenápadní Hrdinovia. Spoločne sme postúpili až do Bratislavy, kde sme sa dňa 16.11.2012 v Zichyho paláci zúčastnili študentskej konferencie pod záštitou dona Antona Srholca, predsedu KPVS (Konfederácia politických väzňov Slovenska). Tam sme prezentovali našu prácu pred slávnostnou porotou v zastúpení  Anny Záborskej, Františka Mikloška a Jána Juráša, ktorí rozhodli o našom konečnom umiestnení. Skončili sme v zlatom pásme. Ako odmenu sme dostali rôzne vecné ceny a taktiež aj zájazd do Štrasburgu.

Po tejto konferencií sme sa zúčastnili otvorenia Múzea zločinov a obetí komunizmu, po ktorom nasledovala prednáška s uznávaným slovenským fotografom Róbertom Vanom, ktorý teraz žije v Prahe. Róbert Vano v čase komunizmu emigroval do Ameriky, kde sa uchytil ako kaderník a vizážista. Neskôr sa stal fotografom a pôsobil v New Yorku, Paríži a Miláne. Fotil pre rôzne slávne časopisy, ako napríklad: Cosmopolitan, Harper's Bazaar alebo Vogue. Pred jeho fotoaparátom sa prestriedali osobnosti ako Cindy Crawford, Naomi Campbell, Diandra a Michael Douglasovci či Václav Havel.

Na ďalší deň sme sa zúčastnili pietnej spomienky pri Bráne slobody na Devíne. Prišlo tam veľa ľudí, poväčšine to boli bývalí politickí väzni. Taktiež tu boli aj veľvyslanci Česka, Rakúska a Veľkej Británie, ktorí odkrývali nové pamätné tabule. Na konci tejto spomienky sme nastúpili do autobusu a smerovali do Žiliny. Po ceste sme sa zastavili ešte pri Leopoldovskej väznici, kde sme mali krátku prednášku o histórii tejto budovy.

Chceme, aby sa spoločnosť dozvedela o temných stránkach bývalého režimu a spoznala „hrdinov“, ktorí trpeli pre svoje názory, myšlienky a ideály. Tých, ktorí sa nebáli vzoprieť  komunizmu aj za cenu vlastného života.

                                                                                                          Patrik Mati, II.G