Žilina – Sofia – divadlo – španielčina

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Bolo pekné pokojné ráno, vtáčiky mi štebotali do uška, ležérnym krokom som s mojou batožinou kráčal smer Žilina- Hlavná stanica, kde ma  privítali usmiati profesori ,prehodili sme zopár slovíčok a nasadli sme do vlaku, ktorý prišiel presne na čas. No dosť bolo sci-fi...

Zobudil som sa do upršaného dňa pri zvuku motorovej píly, keď pri našom paneláku zrezali môj obľúbený strom, 

len pre  to, aby som zistil, že mám 20 minút na to, aby som opustil byt ,ak chcem stihnúť vlak a pocit dezilúzie ešte umocnil pohľad na môj prázdny kufor. 

Na stanicu som sa dovalil s 10-minútovým meškaním , podotýkam, že Urbanik vtedy len nastupoval do autobusu, a popri výčitkách  Fermína a Luisa som zistil, že vlak má hodinové meškanie, ktoré ďalej rástlo. Našťastie toto bola najhoršia časť cesty, možno okrem toho, ako som bol denno-denne vystavovaný smrti, keď som v Sofii prechádzal cez cestu, ale o tom až neskôr. 

Ostatok cesty prešiel pomerne rýchlo, ani som si to poriadne neuvedomil a sedeli sme v lietadle. Ja som bral let ako 2 hodiny nepohodlného spánku, no niektorí z nášho súboru išli prvýkrát týmto dopravným prostriedkom, tak si to aj poriadne užili.

Lietadlo pristáva na dráhe, vchádzame do menšieho mierne ošarpaného letiska, ale je to lepšie ako sme čakali. A prišlo to, tá chvíľa kedy si ma preberie môj „host“. Aj keď to bolo už po 4-krá,t čo takto budem u niekoho, stále som mal mierny stres, či to náhodou nebude masový vrah alebo nejaký satanista. Ale nebolo sa čoho obávať, naši hostitelia boli fakt skvelí, starali sa o nás a dávali nám jesť, veľa jesť...
Po príchode do našich dočasných domov som zistil, že naozaj to Bulharsko nie je práve najbohatšia  krajina, ale menšie nedostatky nahrádzali svojou štedrosťou a príjemným vystupovaním. 

Hneď na druhé ráno sme sa vydali do národného divadla, kde sa otváral festival. Počas cesty som skoro zomrel 6-krát!  Viete, keď idete po prechode tu, tak auto aspoň spomal,í poprípade zastaví, v Bulharsku ešte pridá a potom je na vás, aby ste čo najrýchlejšie uskočili. Neraz ma pri takejto situácií oblial pot.

No konečne sme prišli na miesto. Bola to krásna budova, vypočuli sme si zopár milých slov od mnohých milých ľudí, ktorých bohužiaľ nik nepočúval, nakoľko úvodné reči prekročili časovú hranicu dve a pol hodiny. Po tom sme šli na obhliadku mesta. V Sofii je plno pekných starých pamiatok, no žiaľ mesto bolo do značnej miery zmenené komunizmom, tak boli všade vidieť „skvosty“ tejto budovateľskej éry.

Po prehliadke sme sadli do divadla, kde sme sedeli, sedeli a sedeli a snažili sa vnímať, aj keď niekedy to naozaj bolo ťažké. Po štyroch dňoch a 14 hodinách strávených v divadle je vám azda jasné prečo.  Videli sme mnoho dobrých hier a naozaj všetci herci sa veľmi snažili a bolo zaujímavé pozorovať  to ako sa divadlá líšia podľa krajín.

Dni tam prebiehali rovnako, raňajky, divadlo, obed, divadlo, večera, fiesta. Až do dňa kedy prišiel rad na nás. Už od siedmej sme cupitali v divadle a snažili sa zostrojiť naše „cubo“ teda našu scénu poskladanú z trubiek. Školník naozaj odviedol dobrú prácu, keď to zostrojil tak perfektne, že po rozobratí to nebolo nemožné poskladať. Našťastie sme mali vŕtačku a veľa eskapasiek.  Dokonca nám prišlo pomôcť 5 statných Bulharov, ale ani oni si s tým nevedeli dať rady.  Po úmorných hodinách cvičenia, skladania scény a stresu to bolo tu. Stáli sme tam pred plným publikom a hrali, aj keď občas sa niečo pokazilo alebo zmenilo oproti plánu, divákom sa to páčilo. Za čo nás na konci obdarovali standing ovation. Bol to pekný pocit, stáť tam a pozerať sa na všetky tie tváre, ktoré nás sledovali ako hráme a bavíme sa.

Tento výlet nám mnoho dal, zistili sme, že Bulhari a Slováci toho majú prekvapivo veľa spoločného, spoznali sme hŕbu nových ľudí a hlavne sme si to poriadne užili a nakoniec sme si aj trošku precvičili španielčinu, čo bol hlavný dôvod našej cesty.

Spomienky z tohto týždňa mi budú v hlave rezonovať ešte dlho a teším sa na ďalšiu príležitosť, kedy sa budem môcť stretnúť s ľuďmi, ktorých som tam spoznal.

                                                                                                                                         J. Pavlík, IV.E

Fotogalery