Výmenný pobyt GBZA – Lycée Victor Hugo, Lunel, Francúzsko

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

V marci nás v rámci prvej časti výmenného pobytu s so školou Victora Huga  z francúzskeho Lunelu prišla pozrieť skupina francúzskych žiakov. 20. marca vo večerných hodinách po peknom, ale chladnom dni podupkávala pred GBZA skupinka našich žiakov a očakávala 26 francúzskych študentov. Tí sa šťastlivo dostavili a pred nami bol víkend plný aktivít a spoznávania nášho kraja a okolia. Francúzom sa páčila Vrátna, Tatry, Rajecké Teplice a iné pekné miesta.

Cez týždeň sme s nimi pracovali na projekte školy budúcnosti a prácu sme striedali s výletmi. Počasie nám prialo, a tak sme im mohli ukázať Bojnice a drevený betlehem v Rajeckej Lesnej, Demänovskú jaskyňu Slobody a aj naše hlavné mesto – Bratislavu. Nadviazali sme nové priateľstvá  a mohli sme porovnávať rôzne mentality. 27. marca 2015 sme sa s nimi ich plní zážitkov rozlúčili.

30.apríla 2015 sme nabalení a vytešení nastúpili do autobusu, ktorý nás mal zaviezť na juh Francúzska, do Lunelu, na francúzsku časť pobytu. Autobus spočiatku rozvoniaval rezňami od našich starostlivých mám. Po noci strávenej na sedačkách autobusu, prehodnocujúc naše životné hodnoty, na pokraji psychického zrútenia, nás autobus skoro ráno vysadil v malebnom mestečku Nice. Nasledujúce hodiny sme obdivovali krásy tohto provensálskeho mesta, každý svojim spôsobom.

Niektorí sme sa najprv motali na jednom mieste, že sa trochu porozhliadneme po okolí. Neskôr sme sa dali do skupiniek (veď nikto by nechcel po cudzom meste chodiť sám) a šli sme si prezrieť mesto. Niekto išiel obzrieť pamiatky, ďalší sa vybrali po Promenade des Anglais, iní si pozreli marché aux fleurs a iné trhy, ktorých bolo v meste viac než dosť.  centrum mesta, pevnosť na kopci, poniektorí obchody, ktoré boli našťastie otvorené, hoci bol prvý mája,  iní do McDonaldu.  Po celom meste rozvoniavali konvalinky. Čakali sme, že budeme môcť skúsiť, aké je more, no na to bolo dosť chladno. No prešli sme sa po pláži a urobili množstvo fotiek. Keď sme vyšli na vyhliadku, z ktorej možno vidieť celé Nice, prešli sme do starej časti mesta. Bolo to nádherné. Architektúra budov bola prekrásna. Po siedmich hodinách chodenia sme si išli sadnúť do parku a tam sme sa aj najedli. Práve keď sme čakali na autobus, pršalo. Ale bolo to lepšie, ako keby malo pršať počas prechádzky mestom. Vyše hodiny sme cestovali, kým sme prišli do Lunel pred školu našich korešpondentov. Každý sme si našli toho svojho a ubytovali sa u nich. Unavení po ceste sme išli skoro spať a tešili sa na ďalší deň strávený každý vo svojej rodine.

Víkend sme trávili v hosťovských rodinách, ktoré nám pripravili program. Niektorí boli pri mori, iní na lodi, rôznymi spôsobmi sme spoznávali krásy regiónu Languedoc- Roussillon.

V pondelok sme boli počas celého dňa na vyučovaní v škole s našimi korešpondentmi. Naväčšine predmetov sme sa len nečinne prizerali, ale boli aj také, kde sme ,,hviezdili” viac akoFrancúzi. Popoludní sme pracovali na projektoch o škole budúcnosti – akou energiou bude napájaná, ako bude vyzerať. Po ťažkej práci nám dobre padol kúsok miestneho koláča fougasse, dokonca v dvoch verziách –  nasladko, s pomarančovníkovými kvetmi, a naslano, ktorý chuťou pripomínal náš pagáč.

V utoroksme navštívili neďaleké mesto Nîmes, ktorého história siaha až do obdobiastarovekého Ríma. Absolvovali sme prehliadku tohto mesta a zastavili sme sa pri jehonajzaujímavejších častiach ako napríklad: Arènes de Nîmes, La Cathédrale Saint Castor, LaMaison Carré. Ďalšia zastávka bol rímsky akvadukt  Pont du Gard. Tu sme mohli obdivovať majstrovské a stále solídne dielo Rimanov, ktoré na rozdiel od mnohých mostov len tak voda nezoberie ani po tisíckach  rokov, a  nádherné scenérie v okolí akvaduktu.

V stredu sme sa boli pozrieť do Centre de Scamandres. Je to miesto ani na suchu, ani na vode. Sú to vlastne močariny na pobreží, výborne udržiavané ľuďmi, aby v prípade záplav mohli absorbovať väčšie množstvo vody. Zároveň tu žije veľa vodného vtáctva. Slávneho plameniaka sme tu nevideli, ale bolo tu množstvo iných zaujímavých vecí. Vtáky sme videli len na fotkách, tie živé sa pred nami zrejme radšej ukryli. Popoludní nás čakala návšteva manade vo Vestricu a tam course de séléction. Pre Slovákov poriadne krvavé divadlo. Kravy naháňali po aréne takzvaných cocardiers, mrštných šuhajov v bielom, ktorých úlohou bolo strhnúť krave z čela kokardu. No, ešteže neskončí ako krava na koride. Ale aj tak sa chudery kravičky pri naháňaní cocardiers občas poriadne udreli a zranili.

Štvrtok bol najlepší deň. Vybrali sme sa do starobylého mestečka ohradeného vysokými hradbami  a známeho výrobou soľou– Aigues – Mortes. Ráno sme boli na výlete loďou. Soľné polia sme síce nevideli, ale zato sme videli kopec pekných houseboatov a najmä koní. Tunajšie krásne biele koníky, preháňajúce sa skoro na každej voľnej lúke, budú asi nezabudnuteľným zážitkom. Navyše sme sa na lodi pekne opálili – niektorí až ugrilovali. Popoludní  sme boli vypustení do mesta Aigues-Mortes, kde sme nakupovali suveníry a obdivovali starú architektúru. Niektorí z nás boli spokojní, že konečne môžu nakúpiť darčeky podľa svojho gusta.

V piatok pomerne skoro ráno nás , niektoré plačúce od radosti, iní od žiaľu, že odchádzame, priviezli pred školu a naložili do autobusu. Aj v autobus padla nejedna skrytá slzička. Ale v Monaku všetci plakať prestali. Bolo tam krásne. Zámok, oceánografické múzeum,  záhrady Grace Kellyovej, kasíno a nemohlo chýbať ani rendez-vous v McDonalde. Len Petra Sagana sme tam nestretli.

Žilina nás privítala pomerne búrlivo – prietržou mračien. Kto ešte nevidel pol metra vody pred knižnicou, tak mal príležitosť. Ale nestihli sme to veľmi obdivovať, lebo nedočkaví rodičia nás už nakladali do áut a odvážali domov. Ale neprotestovali sme. Všade dobre, doma najlepšie.

III.G + Mgr. Jarmila Pospěchová

Fotoalbum Google+