Armentiéres 2015

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

V dňoch 11. - 17. októbra 2015 sa 26 žiakov 3. ročníka francúzskej sekcie zúčastnilo pobytu v partnerskej škole Institution Saint Jude v Armentières a pracovali na dejepisnom projekte o 1. svetovej vojne pod vedením Aldricka Berquina a Mgr. Ivany Matuščinovej. Francúzski študenti absolvujú takýto pobyt u nás v apríli 2016.

 Armentiéres 2015 - stručný denník - A. Chodelková, III.G

Deň 1.

Takmer dvadsať hodín v autobuse. Práve sa z nás stali majstri sedadlovej jógy. Voniame ako rezne, dobití sme ako rezne, chýba nám len troj-obal. Z autobusu nás vyklopia rovno pred školou. Vyzerá viac ako kláštor, než ako škola. Francúzi si nás vyzdvihnú a následne vybozkávajú. Dúfame, že majú radi vôňu rezňov.

Deň 2.

Je nám zima. Od trištvrte na osem stepujeme vonku pred školou. O ôsmej nás vezmú na prehliadku. Na náš vkus trochu priveľa telocviční, počítačových učební, učební s technickým zameraním a celkovo životného priestoru, ale inak štandardné bludisko. Objav týždňa: Francúzi nekúria. Nikdy.

Ideme na výlet do Lille. Krásne mesto a navyše sme v autobuse rozmrzli. Realizujeme prvé nákupy suvenírov a fotíme prvé skupinové fotky. Pekný výlet, videli sme kopec zaujímavých pamiatok a taktiež vlakovú stanicu o rozlohe menšieho letiska.

Deň 3.

Je nám zima. Našťastie už ráno nasadáme do autobusu a mierime do Kanady. Nerobím si srandu, naozaj sa ocitáme na území Kanady, síce je to len múzeum vojny, ale aj to sa počíta. Viete ako sa kosí tráva na území, kde by sa mohla nachádzať nevybuchnutá munícia? Pošlú tam stádo oviec.

Vidíme pamätník Kanadsko-francúzskych vojakov. Je obrovský a nečakane vkusný. Nasleduje okružná cesta po všetkých možných aj nemožných vojenských cintorínoch vrátane toho československého. Nikdy v živote som nevidela toľko hrobov pohromade. Behá z toho mráz po chrbte a tentoraz nemá nič spoločné s divo dujúcim arktickým vetrom.

Odvezieme sa k moru. Výhľad krásny, škoda že nám vietor robí nevyžiadaný facelift. Tých menších odfukuje z chodníkov a tých väčších to ohromne zabáva.

Deň 4.

Je nám zima. Pred očami sa nám zjavujú fatamorgány kúriacich radiátorov. Zúčastníme sa vyučovania - a hneď sa cítime ako doma! Konštantný stav mierneho zmätenia a mierny pocit škodoradosti, že aj keď majú krajšiu školu, stále vieme lepšie po anglicky.

Poobedie trávime nákupmi v meste alebo iným programom s rodinami, ale nákupy v drtivej väčšine prípadov prevládajú.

Deň 5.

Už nám nie je až taká zima. Absolvujeme prehliadku mesta a všetkých jeho zaujímavostí, vrátane starej textilnej továrne a miestnej katedrály.  Po prehliadke mesta sa vraciame do školy, kde svojim hostiteľom prezentujeme projekty o prvej svetovej vojne, ktoré sme stihli vytvoriť počas pobytu. Keďže sme na ich tvorenie mali zhruba päť hodín čistého času, museli sme vynaložiť všetko úsilie a byť maximálne efektívni, aby sme ich dokončili. Po úspešnej prezentácii sa rozchádzame domov, aby sme sa rozlúčili a pobalili.

Deň 6.

Posledný raz sa zídeme pred školou, kde sa rozlúčime, naložíme do autobusu všetko a všetkých a vyrážame na cestu domov – so zastávkou v Bruseli.

Po pár hodinách cesty sa ocitáme v politickom centre Európskej únie, kde sa zastavíme na návšteve u našich priateľov z Wallonie-Bruxelles International, utratíme posledné peniaze na darčeky a potom odchádzame domov, kde nás už čaká známa vôňa vyprážaných rezňov.

Fotoalbum Google+