Exkurzia Florencia – Rím

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Exkurzia Florencia – Rím 7. - 11. mája 2016

Sú mestá, ktoré nevidieť by bolo takmer hriechom. K nim určite patrí aj kolíska renesancie Florencia a Rím, večné mesto. Ich história, umenie a pulzujúca energia pritiahli aj nás, 50 – člennú výpravu, pozostávajúcu zo študentov druhého ročníka a 3 učiteľov, ktorí sa rozhodli na vlastnej koži vyskúšať, či naozaj všetky cesty vedú do Ríma.

Strasti nočnej jazdy autobusom upadnú  do zabudnutia pri prvom pohľade na Florenciu z Piazzale Michelangelo, na malebnú scenériu mesta a rieky Arno v zábleskoch raňajšieho slnka. Florencia nás víta lenivou nedeľnou atmosférou. Využívajúc náš skorý ranný príchod, staviame sa do zatiaľ krátkeho radu návštevníkov Galérie Uffizi, aby sme si pozreli skvostné diela od Sandra Botticelliho, Leonarda da Vinciho, Filippa Lippiho... Neveľká skupinka pokračuje k florentskému Duomu, aby si vychutnala dychberúci výhľad z najznámejšej kupoly sveta, ďalší pokračujú ku Galérii Akadémie umení pozrieť si originál Michelangelovho Dávida. V obedňajších hodinách pokračuje prehliadka historického centra – Ponte Vecchio, Santa Croce, Danteho socha, renesančné paláce a námestia. Vychádzku zakončujeme v záhradách Boboli paláca Pitti, kde sa pred nami otvára pohľad na zvlnenú toskánsku krajinu. Príjemným prekvapením je aj zistenie, že v Taliansku majú študenti do 18 rokov všetky múzeá a galérie zadarmo. Florencia sa s nami lúči rozmarne, teplým májovým dažďom. Zmoknutí a veselí nasadáme do nášho Nitrans busu a presúvame sa  do Ríma.

V Ríme bývame v hoteli Ibis v širšom centre mesta. Večer ukladáme unavené telá na odpočinok a až ráno pri bohatých raňajkách naplno oceňujeme, že cestovka Randon pri výbere hotela nešetrila. Krátky presun autobusom, prvé metro a už nás davy turistov unášajú na Námestie svätého Petra. Jeho nádheru síce mierne narúšajú nevzhľadné drevené konštrukcie, onedlho je však jasné, že ide o premyslený systém koridorov pre tisícky návštevníkov Vatikánu.  Doobedie strávené v Chráme sv. Petra a vatikánskych uličkách zakončujeme prvou rímskou pizzou či cestovinami. Poobede prechádzame okolo Anjelského hradu cez rieku Tiber a romantickou Ružencovou ulicou sa dostávame do historického jadra. So slnečnými lúčmi nasávame energiu rímskych námestí, chrámov a fontán – Piazza Navona, Campo dei Fiori, Panteón, Minerva, Kostol sv. Ignáca, Piazza di Spagna(žiaľ,  práve je v rekonštrukcii a bez typických azaliek) ... Dávame si „gelato“ aj  „caffee lungo“, hodíme si mincu do Fontány di Trevi. Večer cestou na metro letmo zazrieme osvetlený Viktorián a potemnené Koloseum, prísľuby zajtrajška.

Posledný deň v Ríme začíname výstupom k Chrámu sv. Petra v okovách a pohľadom na originál Mojžiša. Zostupujeme ku Koloseu, zabočujeme ku Bazilike sv. Klimenta, kde sa v átriu fotíme pri symbolickom pamätníku na sv. Konštantína a jeho Proglas. Poobede sa stretávame pri Víťaznom oblúku cisára Konštantína a spolu vystupujeme okolo Veľkého cirkusu na Aventín do mestského ružového sadu. Niektorých zmáha horúčava a omamná vôňa vyše 900 druhov ruží. Väčšina však poctivo cvaká nové profilovky. Úľavu od horúčavy na chvíľku prinášajú múry stredovekého kostola Cosmedin. Strkáme ruky do Úst pravdy a, čuduj sa svete, asi sme všetci pravdovravní, lebo nie je potrebné riešiť žiadnu poistnú udalosť. Vraciame sa do centra, stúpame na Kapitol – vládze už len naša sedemdesiatročná sprievodkyňa - takmer si nevšimneme kapitolskú vlčicu, ale určite zaregistrujeme nádherné trosky Fora Romana. Uchodení sa rozchádzame pri Viktoriáne – Pamätníku Viktora Emanuela II., symbole zjednotenia Talianska. Pár najstatočnejších sa ešte nechá zlákať na návštevu Il Gesú, barokového skvostu, ostatní sa roztratia po uličkách, niektorí stihnú Koloseum zvnútra, ďalší radšej zbesilo nakupujú darčeky alebo sa handrkujú s pouličnými predavačmi.

O deviatej sa stretávame a s úľavou zisťujeme, že sa nikto nestratil, nebol unesený ani okradnutý. S pocitom, že Rím k nám bol milosrdný, nastupujeme na naše posledné metro. Na konečnej Laurentina nás už okrem všadeprítomných po zuby ozbrojených vojakov čakajú s úsmevom naši šoféri. Ešte nám na parkovisku ukážu do tla zhorený francúzsky autobus, aby sme si lepšie uvedomili, že Boh, šťastie či prozreteľnosť boli naozaj na našej strane. Napriek zopár otlakom a spáleninám v dobrej nálade nastupujeme do autobusu a opúšťame večné mesto. Veríme, že tie mince hodené do Fontány di Trevi splnia svoj účel a naše cesty znovu povedú do Ríma. A PRESTO ROMA!

                                                                                                                             Mgr. Martina Díriová

Video od Dominiky Sedlákovej II.E

https://www.youtube.com/watch?v=XIM2lS_0h60&feature=youtu.be

Fotoalbum Google+