Salamanca 2016 (15.-21.máj)

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Minulý týždeň sa značná časť z tretiackej španielskej sekcie rozhodla preskúmať rodnú krajinu jazyka, s ktorým už takmer tri roky krvopotne zápasí. (Bolo by na mieste podotknúť, že pre podaktorých to bolo prvý krát.) Začalo to celkom mierumilovne... ZRAZ 0:30 PRED ŠKOLOU. Po šiestich hodinách v autobuse, troch hodinách na dlážke letiska v Budapešti, následných troch hodinách letu do Madridu a, aby toho nebolo málo, troch hodinách v autobuse nás vypľulo v Salamanke. 

To, ako Madrid vyzerá hádam opisovať nemusím. Predpokladám, že všetci máte google maps. Tak teda prejdem plynule k našim rozospatým (dobre, poriadne prispatým) pocitom. Madrid je zmes davov ľudí tlačiacich sa nejednotným smerom, predražených fast-foodov, černochov s tovarom imitujúcim značky a bohvie čoho ešte. Ale najväčší šok bolo pre mňa asi trojročné plynulo rozprávajúce dievčatko. (Veď kto z vás hovoril v troch rokoch plynule španielsky!!! :D) Pravdou je, že Madrid v nás ani zďaleka nezanechal taký dojem, ako naša útulná, slnkom preliata Salamanka. Mestečko, sotva väčšie od Žiliny (Ak teda rátame aj všetky možné prímestské časti, lebo Salamanka je ozaj obrík.) Salamanka má nádhernú architektúru, bohatú históriu a veľa usmiatych múdrych ľudí, akými sú napríklad mladulinká sprievodkyňa Laura, ktorá vždy vedela odpovedať na akúkoľvek (či už aj osobnú) otázku a polemicko-filozofický Chema, ktorého sa ani nepokúsim charakterizovať. Poviem len toľko: Je to jednoducho pán. O jedle hádam len toľko, že som ja sama som sa vrátila o 4 kilá ťažšia a to nehovorím o príručnej batožine. Najkrajšie na tom ale je, že sa môžme kedykoľvek vrátiť, lebo v našich rodinách máme vždy otvorené dvierka.

M. Ondrúšková, 3.E

Fotoalbum Google+