Kontemplácie z fínskeho Jyväskylä

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

Čas sa nedá zastaviť, akokoľvek by sme si to želali. Aj keď si to nechceme priznať, náš pobyt vo Fínsku sa prehupol do druhej polovice a známky plynutia času sú viac ako zjavné všade navôkol. Listy na stromoch sú viac žlté ako zelené. Nad jazerami sa ráno vznášajú jemné chuchvalce hmly.  Prichádzajúca jeseň sa však najviac ukazuje na klesajúcej ortuti v teplomeri. Verte tomu alebo nie, ráno sa vždy vyzbrojím teplým šálom a rukavicami (áno, správne, je september).   Prvé mrazy udreli minulý týždeň, keď v noci bolo -1°C a ráno všade námraza.

Ďalším náznakom toho, že čas beží, je končiaca prvá perióda tunajšieho školského roka. A končiace hodiny fínčiny, ktoré mi budú naozaj chýbať. Musím povedať, že to boli najlepšie hodiny, ktoré som mala. Priznávam, nie vždy sme poctivo študovali, často sme sa zabávali a bol z toho veľký mnohonárodnostný blázinec  a vďaka Satu sme veľakrát nazreli aj do desivo zvláštnej (a zdanlivo nepochopiteľnej) fínskej kultúry. Napriek tomu musím povedať, že sme sa aj veľa naučili a dokážeme porozumieť asi 1% hovorenej fínčiny v bežnom rozhovore (so škaredými slovíčkami 20%).

Ostatné predmety už boli o niečo menej zábavné a poučné (človek by očakával, že na francúzštine sa naučí po  francúzsky, ale ja som sa naučila ďalšie užitočné fínske frázy), a po celkovom zhodnotení som sa rozhodla v nasledujúcej perióde pokračovať iba s kreslením, ktoré bolo celkom pohodové.

Jednu hodinu sme napríklad mali v múzeu. Dostali sme dotazník o umení, ktorý sme mali vypísať (bol po fínsky. Učiteľka nám povedala nech použijeme prekladač. S pomocou našich fínskych spolužiakov sme to ale zvládli). Potom sme sa vybrali na prehliadku, kde sa nám jeden exponát takmer postaral o infarkt.  Pokojne sme sa prechádzali a vychutnávali atmosféru typického fínskeho obydlia z 50-tych rokov 20. storočia (podotknem, že v tej chvíli sme sa tam nachádzali iba dve – Veronika a ja), keď za nami začalo niečo nezrozumiteľne rozprávať po fínsky. Ukázalo sa, že to mala byť ‚pani domu‘, teda figurína v dobových šatách, ktorá reagovala na pohyb.  A ktorej sa hýbala tvár. Bolo to naozaj desivé. Veľmi rýchlo sme sa odtiaľ pobrali preč.

Čo sa týka ostatných predmetov, nechala som si angličtinu (ale tentokrát konverzačnú, ďalšiu anglickú gramatiku vysvetľovanú po fínsky by som nemusela psychicky vydržať). Z nejakého mne neznámeho dôvodu som si dala nemčinu pre začiatočníkov – to bude určite zábava! A konečne (napriek tomu, že to bude iba na tri týždne) mám matematiku po fínsky (áno, som blázon, ale nebudem v tom sama, aj Manrico z Talianska sa zapísal na rovnakú hodinu ako ja) a zvažujem, že si ešte pridám chémiu.  Nasledujúci týždeň bude pre nás veľmi zábavný. Fíni majú totiž takzvaný ‚exam week‘ a nám nikto nepovedal, čo máme vlastne robiť :D.

A čo robíme vo voľnom čase, keď nie sme v škole? Trávime svoj čas s rodinou, alebo s kamarátmi, poprípade zalezení spolu v nejakej kaviarni pri predraženej káve. Alebo mrzneme na lavičke na uvítacom pikniku pre vysokoškolákov, povzbudzujeme v súťaži vo veslovaní cez  jazero a poburujeme okoloidúcich Fínov tým, že sme nalepení jeden na druhého a zakrytí šatkou/dekou (pretože jazero bolo naozaj veľké, a kým sa loďky vrátili trvalo to asi hodinu a fučal vietor a nám bolo naozaj zima). Vtedy sa nám podarilo jedného Fína vydesiť tak, že sa triasol, pri odpovedi sa zakoktal a potom radšej ušiel.

Minulý víkend som strávila v Suonenjoki, malinkom mestečku asi 100km na sever od nás, u kamarátky Roosy (ktorú som hosťovala tento rok cez ZAMUN). Kúpali sme sa v jazere, člnkovali sa, mali sme prehliadku ‚mesta‘, stratili sme sa v lese a zazreli sme losa. Aj takto by sa dali zhrnúť niektoré z aktivít počas tohto nabitého víkendu. Jej otec nevedel po anglicky, a keďže bol veľmi komunikatívny (na Fína), celý čas na mňa rozprával po fínsky a ja som iba ticho prikyvovala. Ale bol veľmi milý a stále ma niečím ponúkal (za víkend som toho zjedla viac, ako normálne za týždeň)

Moja“ host-rodina“ má veľkého psa, a preto trávia veľa času na dlhých prechádzkach lesom, čo je úplne super a nikdy ma to neomrzí. Fínsky les je naozaj nádherné miesto. Neváľajú sa tu po zemi odhodené plechovky a fľaše, človek do prírody nezasahuje. A to je vidieť. Napríklad stromy popadané po búrke nechajú ležať tak ako dopadli, nech sa s nimi les vysporiada po svojom. Tento víkend sme absolvovali dvojkilometrovú prechádzku lesom ukončenú výstupom na rozhľadňu, kde sa nám naskytol neuveriteľný pohľad. Naokolo nebolo nič. A to doslova. Žiadne stopy civilizácie. Iba my, les, slnko a jazerá a neuveriteľný pokoj.

 (D. Jakubcová, III.G)

Terve, terve!

Tak už je polovica pobytu za mnou. Je to zvláštny pocit. Na jednej strane vám chýba rodina, priatelia, známi, no na tej druhej strane sa máte tak skvelo, že nechcete odísť. Našťastie pre mňa, mám ešte mesiac na to si to tu poriadne užiť. V škole je tento týždeň od minulej stredy po budúcu stredu je exam week, čo značí aj koniec prvej periódy. Každý deň je venovaný skúške jednému predmetu, ktorý tu študujete. Angličtinu a výtvarnú už mám za sebou, španielčina ma čaká v utorok... no a namiesto písomky z Fínčiny si urobíme výlet v stredu do Helsínk. A od štvrtku začína nová perióda, v ktorej budem študovať výtvarnú, angličtinu, nemčinu a kreatívne písanie (na ktoré sa asi teším najviac).

Škola tiež usporiadala piknik s veslovaním v jednom parku. Po škole sme sa tam všetci presunuli, aby sme sa pozreli na priebeh akcie, dostali jedlo zadarmo (:D ), no hlavne, aby sme podporili Leu (výmennú študentku z Nemecka) vo veslovaní. Od rána sa poriadne ochladilo, ale ani to nás neodradilo od malého výletu. Po príchode sa Lea zaregistrovala, zobrali sme si jedlo a vybrali si tú najkrajšiu lavičku. Po pár minútach k nám pribehla Terhi a vyhŕkla na nás, že je potreba ešte ďalších dvoch z nás na veslovanie. Dominika a ja sme boli choré, Manricovi bola zima (je z južného Talianska, tak sa niet čo čudovať), takže to zostalo na našich španielskych kolegoch Lorencovi a Lucii. Preto sa teda plní „nadšenia“ pobalili a presunuli do loďky. My s Dominikou sme ako správne kamarátky odišli na most spraviť pár fotiek ich usmievavých tvárí. Avšak to sme ešte netušili, že veslovanie bude trvať strašne dlho a my skoro umrzneme... Takže po našom návrate na lavičku sme sa chvíľu ešte prechádzali okolo, keď sa zrazu ochladilo ešte viac a nám začala byť zima. Poriadna zima. Pomaly sme začali premýšľať o odchode, no Dominika nás zachránila vytiahnutím obrovského šálu, ktorý nám poslúžil ako deka. A tak sme si urobili pár fotiek a počkali na našich kolegov... ako si viete predstaviť, keď nás tak našli, nevedeli sa prestať chechtať.  Potom sme ešte zašli do mesta zohriať sa pri kávičke a nakoniec sme sa pobrali domov.

Tento víkend som tiež požiadala moju host famiy, či by u nás nemohla prespať Terhi.  Súhlasili, na termíne sme sa zhodli a nakoniec tento víkend prišla. V sobotu poobede sme išli do Pandy (továreň na čokoládu),  kde som minula asi tak 10€ iba na sladkosti a čipsy (skoro som dostala zástavu srdca od toľkých dobrôt). Medzitým môj host father a starší host brother bežali Finland marathon, takže po ceste späť sme sa ich snažili zahliadnuť, no márne. Ale obaja maratón dobehli bez ujmy na zdraví. Večer sme si pozreli film Remember me a obe sme skončili s plačom. Takže aby sme sa rozveselili, pustili sme si hneď na to prvý diel seriálu Scorpion. Ráno som vstala prvá a Terhi s oboma bratmi zrejme hrali hru na to, kto vstane neskôr. Keď sa nakoniec Terhi zobudila, pozreli sme Matrix, išli si obzrieť trhy (slávnosť na začiatok jesene). Nemali sme tam ísť – bolo tam toľko lákadiel a ja som len slabá žena a neodolala som ... .  Potom sme sa vrátili domov na obed a skvelý víkend sme zakončili návštevou Extrém parku (po našom Opičej dráhy) – Terhy, môj mladší host brother Miska, moja host sister Juta a ja sme aj liezli, moji host parents nás sledovali zdola a všetko dokumentovali.

Takže budúci týždeň na nás čakajú Helsinky, začiatok novej periódy a nové zážitky. Už sa neviem dočkať.

S pozdravom                                                                                                     Veronika Sekerková

Fotoalbum Google+