Supertrieda

• 
• 

Podrobnosti

Napísal: Super User

My sme to vyhrali! Súťaž Supertrieda, kde bolo našou úlohou natočiť video o Slovensku získalo najväčší počet hlasov a my sa tešíme na cestu do Bruselu. V jeden deň však prichádza veľké sklamanie, keď nám naša triedna oznamuje, že do Bruselu môžu ísť iba traja žiaci našej triedy. Čo teraz? Ako sa dohodneme? Nechávame to na Lindu, ktorá si spomedzi spolužiakov musí vybrať a tak konečná zostava nášho tripu do Belgicka pozostávala z p. učiteľky Gambošovej, Lindy Lichnerovej, Emílie Alexandry Pavlusíkovej a Johanny Divišovej.

25. októbra

Balíme posledné veci, zatvárame kufre, kývame spolužiakom ktorí cupkajú na nultú hodinu a nesadáme do auta. Smer Schwechat. Na letisku vyťahujeme seflie sticky (veď my sme tie z toho videa :D ) ,kupujeme poslednú kávu pred odletom a 12:35 sedíme v lietadle smer Brussel. Že sme v Belgicku zisťujeme podľa toho, že Linda nemá bledý, vystrašený pohľad a nemliaska nám všetkým poza uši so žuvačkou :D ( Linda má panický strach z lietadiel). Autobusom sa premiestňujeme na hotel, ktorý je hneď vedľa budovy Európskej komisie, berieme kľúčiky od svojich izieb, prezlečieme spotené tričká a o pol piatej vyrážame do Bruselských ulíc. Rozhodli sme sa prejsť celý Brusel za tri dni a preto začíname pri bruselskom paláci, prechádzame miestnymi čokoládovňami, hádžeme pózy na fotky pri "cikáčikovi" ako sme Mannekena Pisa nazývali celý zájazd, kupujeme pravé Belgian Waffles, prechádzame sa na krásne vysvietenom bruselskom námestí a odchádzame pozrieť bruselský Notre Dame du Sablon. Okolo deviatej prichádzame na hotel, postujeme fotky na Instagram a ukladáme sa spať.

26.októbra

Budík zvoní o siedmej, z kufra vyťahujeme pokrčené blúzky, obúvame opätky a ideme na raňajky. :D Pri raňajkách chýba Joa, no v myšlienke, že už má dávno po raňajkách si vychutnávame rannú šálku kávy. O 08:45 máme stretnutie v hale hotela s ostatnými účastníkmi zájazdu a pani učiteľke prichádza SMS: ʺPani učiteľka, požičiate mi zubnú pastu? Johannaʺ  :D  Prichádza nekontrolovateľný smiech a Johanna vystupuje z výťahu s vetou, že ide na raňajky :D Jej zarazená tvár keď zistila, že do obeda bude iba o jednej müsli tyčinke, pretože už musíme ísť na prednášku, nás rozosmiala ešte viac. :D Dopoludnie trávime v budove Európskej komisie, kde sa dozvedáme o jej fungovaní, sledujeme Johannu, ktorá je síce hladná ale natoľko fascinovaná prednáškami, že ani nedýcha, a niečo po dvanástej odchádzame na pracovný obed do miestnej reštaurácie. Po komplikáciach s Lindinou chôdzou v opätkoch sa o druhej presúvame do Berlaymontu, kde nás čakajú ďalšie prednášky. O piatej vyrážame znova do mesta. Keďže miestne obchody sú otvorené len do pol siedmej,  Emily presvedčila ostatok na nasledovný program: kúpime Pandoru, poprechádzame sa po nákupnej ulici a okolo pol siedmej môžeme vyraziť k Atomiu. Žiadne námietky a tak nás Sygic privádza k obchodu s Pandorou, Emily platí a odchádzame na nákupnú ulicu. Keďže na druhý deň letíme späť dostávame nápad, že hodina navyše nikoho nezabije a preto ideme kupovať darčeky. Hodina sa predĺži na dve a okolo pol ôsmej, kráčame na najbližšiu stanicu metra, ktoré nás má odviezť k Atomium. Vzdialenosť na mape sa nám zdala tak na 8 minút kráčania, ale keď po 20 minútach prichádzame na metrovú stanicu, ktorá nie je tá stanica, ktorú hľadáme vzdávame to s vetou: "Poďme ráno, bude krajšie svetlo".  40 minútová prechádzka naspäť nikomu neuškodila a na hotel prichádzame pred desiatou. Balíme kufre,  nastavujeme budík, zajtra je náš posledný deň.

27. októbra

Podľa výpočtov našej triednej pani učiteľky všetko stíhame a  máme stráviť pri Atómiu 10 minút. 09:20 máme ďalšiu prednášku.  A tak o pol ôsmej vyrážame z hotela, cestujeme pol hodinu metrom a keď vyjdeme zo stanice nemôžeme sa prestať smiať. Z vety poďme ráno bude pekné svetlo sa stáva veta, kto ho uvidí prvý vyhráva, pretože vonku je taká hmla že nedovidíme na vrch Anatómia ( tento názov vznikol z rýchleho rozprávania Emily :D ).  Je 08:34, pri Atómiu ani živej duše ktorá by nás odfotila a tak prichádza na rad naša obľúbená selfie tyč. :D Kontrolujeme, či aspoň jedna z fotiek je instagramovateľná a odchádzame. Že výpočty našej triednej zlyhávajú zisťujeme, keď vystupujeme z metra a hodinky ukazujú 09:12. 15 minút peši na hotel sa ale aj tak dá prejsť presne za osem. :D Ako? No predsa ranný beh ako rozcvička. :D  Bežíme ulicami zo slovami "beeeeež máme zelenú", predbiehame kravaťákov, ktorí sa so smiechom obzerajú a na prednášku prichádzame presne na čas. :D Posledné doobedie trávime v Rade Európskej únie a o dvanástej nás autobus odváža naspäť na bruselské letisko. Linda pred odletom bledne, kontroluje okolitých ľudí a nastupujeme do lietadla :D Vo Viedni nás čaká Lindin oco, ktorý nás vezie na vlakovú stanicu a tieto tri posledné hodiny vo vlaku nás delia od našich pohodlných postelí. :D O jedenástej vystupujeme v Žiline, kývame si na dobrú noc a tým ukončujeme náš tripík do Belgicka. J