Text Size
  • Gymnázium bilingválne

    Zriaďovateľ - Okresný úrad  Žilina                                        www.minv.sk/?odbor-skolstva-za

  • Zahraničný partner pre slovensko-španielsku sekciu, Ministerio de educación, cultura y deporte - Reino de España a španielske veľvyslanectvo v Bratislave.                                      www.mecd.gob.es/exterior/sk

  • Zahraničný partner pre slovensko-francúzsku sekciu, WBI - Wallonie Bruxelles International - Belgique.

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5

Naše letné španielske dobrodružstvo.

sep 01 2017

Hneď prvý výlet študentov z GBZA, ešte pred začiatkom nového školského roku, dopadol fantasticky. Užili sme si veľa zábavy, poriadne sme si zašportovali a pár z nás dokonca púť aj duchovne obohatila.

Camino de Santiago je pešia púť do mesta Santiago de Compostela, ktorej sa každoročne zúčastňujú ľudia z celého sveta.

Úplné začiatky projektu Camino de Santiago začali ešte v minulom školskom roku. Keď nám prvýkrát pani učiteľka Furmanová povedala o výlete do Španielska, boli sme nadšení. Museli sme sa zapísať! 

Naplánovali sme si cestu, vybrali si dopredu z niekoľkých jedál, ktoré by sme mali v Španielsku jesť a získali vedomosti a informácie potrebné na správnu prípravu a výber batožiny do lietadla.

Po mesiacoch plánovania sme sa stretli opäť. Bolo to o štvrtej ráno na železničnej stanici v Žiline. Odtiaľ nás čakala cesta do Bratislavy a následne presun do krásneho Madridu. V Madride sme strávili pekný slnečný dník, ktorý sme si spríjemnili návštevou v jednom z najkrajších múzeí na svete, Museo del Prado, kde sme obdivovali veľkolepé obrazy svetoznámych umelcov. Večer nasledovala 9 hodinová cesta vlakom do Sarrie.

Na druhý deň sa to celé začalo. Putovali sme 21 kilometrov do malého mestečka Portomarín.Táto etapa nám ukázala, že to nebude až také ľahké, ako sme si mysleli.Skoré vstávanie a 7 hodín neustáleho chodenia dokážu človeka a jeho psychiku veľmi preveriť. Bol to však len prvý deň a rýchlosť našej posádky neskôr už iba rástla.

Naša cesta pokračovala do Palas de Rei. Videli sme, aký krásny vie byť sever Španielska a pomaly sme si začali zvykať na to, čo nás čaká.

Ďalšia zástavka: Arzúa. Tentokrát najväčšia porcia kilometrov pre naše nohy. Neustále stúpanie a následné klesanie by nejedného dohnalo k šialenstvu, nie však našu posádku.

Do ďalšieho mesta, ktoré nás čakalo, sme išli o 10 kilometrov menej, no za to v nepriaznivých podmienkach – v daždi. Ani ten však nezabránil dobrej nálade a svižnému tempu. Zanedlho sme sa dočkali značky s nápisom O Pedrouzo. Ďalšia etapa zdolaná.

Santiago de Compostela bolo vzdialené už iba 19 km a nemohli sme sa dočkať, kedy tam konečne dorazíme. Takto namotivovaní sme sa ráno vydali na cestu. Prišli sme okolo druhej poobede.Celý deň sme si užívali krásne stredoveké mesto. Na ďalší deň sme sa naraňajkovali tradičnými španielskými churros a zúčastnili sme sa pútnickej omše v miestnej katedrále, kde Adam prečítal čítanie a Simona predniesla invocación - prosbu v mene všetkých študentov GBZA. Po bohoslužbe bol na rade obed a následne návrat do Madridu. V Madride sme strávili pekný večer a noc na letisku, odkiaľ sme sa so zvyškom posledných síl vrátili na Slovensko a potom už len spomínali, aký krásny to bol výlet.

Toto bol teda príbeh pútnikov z GBZA, ktorým Camino dodalo nielen kopec skúseností a poznania, ale aj odhodlania na ďalšej ceste v ich školskom, ale aj osobnom živote. Na záver sa chceme poďakovať v mene celej našej skupiny našim super pedagógom pani učiteľke Furmanovej a pánovi učiteľovi Torresovi za krásne prežitý letný týždeň, kedy sme si zašportovali, užili si kopec zábavy a hlavne spoznali niečo nové.

Ďakujeme.

Erik Kobyliak, 3.G a Adam Bučkuliak, 3.E

 

P.S.:

Som presvedčená, že cesta je cieľ. To, ako „putujeme“ životom, čo pri tom cítime, zdieľame, žijeme, to dáva príchuť nášmu „cieľu“.

Posledný augustový týždeň sme putovali v daždi, horúčave, chirimiri, alejami, mestami, poľnými cestami, aj asfaltkami. Vdychovali sme vlhkosť galícijských lesov pred svitaním, žasli nad odtieňmi červenej pri západoch slnka, aj na El Grecových obrazoch. Utvrdili sme sa v tom, že všetko je v hlavách a že teda aj úmorné stúpanie a klesanie tretej etapy sa dá zvládnuť. Niesli sme batohy, keď bolo treba aj druhým. Už vieme, že otlaky sa dajú zašívať, že môžu mať matrioškový efekt a že Camino nie je žiadna prechádzočka, ale riadny pochod. Až občas z toho vybehnú slzy a bolia svaly, o ktorých existencii sme ani netušili. Pochopili sme, že španielsky obed je trojchodový rituál, voňavý, hojný a farebný. Že bez problémov vieme vstať o 6.00 ráno, potme sa obliecť, nalíčiť aj zbaliť. Že smiech lieči – vyzvracaný žalúdok aj madridských čašníkov, cariňo. Že krása je v detaile a že k meninám darovaný kúsok koláča so sviečkou tým povýšime na nezabudnuteľný zážitok.

Každý z nás to dal, spoznal, kde má svoje limity, prekonal sa, keď bolo treba. Drahí moji peques, gremlins, G8 a jefe de la banda, ďakujem, že ste (si) vždy boli nablízku, bolo to čarovné!

Silvia Furmanová

Fotoalbum Google+

 

создать сайт